Jazdenie v realite vs. v hre
Na úvod sa pokúsim priblížiť súčasnú scénu automobilový hier druhy a aktuálne tituly na rôznych platformách, neskôr sa dostanem k samotnému porovnaniu. Tým, že existuje veľa vývojových štúdií, ktoré vyvíjajú hry, líši sa aj prístup k hre jednotlivých vývojárov. Každá vývojárska spoločnosť má vlastný takzvaný engine. Je to akoby jazyk, v ktorom sa programuje samotná hra – dizajn, ale najmä najdôležitejšia fyzika auta. V súčasnosti sa používajú rôzne snímače pri vývoji hier, aby bola zabezpečená, čo najväčšia relistickosť hier – napríklad FIFA sa vyvíja takým spôsobom, že profesionálny hráči majú na sebe obleky pokryté rôznymi senzormi, ktoré zachytávajú dáta o pohybe. Tieto dáta sa následne spracovávajú a programujú do samotnej hry. V prípade závodných hier je to jednoduchšie a zároveň aj zložitejšie. Netreba toľko senzorov, stačí v podstate zmerať iba preťaženie. Problém nastáva, keď sa auto dostane v hre do kritickej situácie a má sa prevrátiť. Mnoho závodných hier si nevie poradiť práve s týmto – prevrátiť každé auto by bolo asi finančne náročné, preto o to pilnejšie so zložitejšími algoritmami musia pracovať aby fyzika auta bola aspoň blízka realite. A tu práve nastáva problém. Každá automobilová hra má odlišnú fyziku. To znamená, že auto v každej hre reaguje odlišne. Pomaly sa teda dostávam k základnému deleniu automobilových hier. Existujú v podstate 2 druhy: arkádové závodné hry a simulátory. Arkádovou hrou je napríklad séria Need For Speed, kde rozbíjate policajtov hlava nehlava. Taktiež série The Crew a Forza Horizon môžem označiť za arkádové. Na opačnej strane sú teda simulátory, kde je fyzika auta ladená podľa skutočného reálneho modelu. Mne osobne sa veľmi páči hra Assetto Corsa, ktorá má podporu volantov. Trate sú vyvinuté tiež podľa skutočného vzoru a teda pokiaľ by ste išli na tom istom aute v skutočnosti aj v realite, mali by ste dosiahnuť rovnaký čas. Medzi simulátory môžem ešte zaradiť sériu Dirt, Project Cars, čiastočne aj Forzu Motorsport a Gran Turismo. Väčšina autových hier je dostupná na všetkých platformách – PC, XBOX, Playstation 4, niektoré iba na konkrétnych platformách – Forza (PC Windows 10, XBOX), Gran Turismo (Playstation 4).
Vzhľadom na tieto 2 veľké skupiny hier, odporúčam aj zvoliť odlišný spôsob ovládania. Kým arkádové hry majú väčšinou otvorený svet, simulátory majú väčšinou už spomenuté trate. Fyzika je v nich prepracovaná natoľko, že kým pri arkádovej hre čím viac zatočíte na klávesnici alebo gamepade, tým viac zatočíte aj v hre. Naopak, pri simulátore pri veľkom zatočení na gamepade sa dostanete buď do šmyku, alebo sa auto stane takmer úplne nedotáčavé. Moje odporučenie teda je, simulátory hrať na volante a arkády hrať na gamepade. Klávesnica má nevýhodu, že vždy pri stlačení klávesy je impulz vždy maximálny; teda zatáčate, akcelerujete a brzdíte vždy naplno. V prípade gamepadu sa intenzita dá regulovať, no vcelku ťažko. Prečo je gamepad vhodný pre arkádové hry? Pretože gamepad má rýchlu odozvu a je jednoduchšie ovládať dvoma rukami všetky funkcie auta, než v prípade volantu zosynchronizovať pohyby rúk a nôh. V arkádových hrách ide skôr o jednoduchosť ovládania. Čím viac asistentov máte zapnutých, tým je hranie jednoduchšie (väčšinou). Pri simulátoroch je to opačne. Práve vďaka volantu a pedálom viete veľmi presne a citlivo dávkovať akceleráciu a aj vytočenie kolies pre čo najrýchlejšie výjazdy z apexu. V simulátoroch si viete zapnúť aj také detaily, ako je stav paliva, opotrebenie pneumatík, možné poruchy a deformácie karosérie, ktoré sa prejavia pri ovládaní auta. Najvýraznejším pokrokom je dynamické počasie a dynamický priebeh dňa, kedy sa v hre dostanete plynule napríklad zo slnečného dňa do zasneženej noci.
Aj volanty sa delia na 3 základné druhy: 1) základné s mechanickou spätnou väzbou so stálym odporom bez závislosti fyziky v hre, 2) pokročilejšie s elektronickou flexibilnou a aktívnou spätnou väzbou so sekvenčným radením, 3) to isté ako v druhom prípade + možnosť manuálneho riadenia cez manuálnu prevodovku a spojku. Po odjazdených desaťtisicov míľ a kilometrov v rôznych závodných hrách je najlepší druhý typ volantu. Ceny sa pohybujú od 150€ a vyššie. Zatiaľ najdlhšie mi vydržal základný volant od Logitechu, najmenej Genius volanty, ktoré sa pokazili po 4 hodinách hrania. Ceny strednej triedy volantov sa môžu byť na slovenské pomery pridrahé, ale ak radi šoférujete a chcete si vyskúšať autá, ktoré asi nikdy nebudete šoférovať, určite sa to oplatí. Pri volantoch s elektrickou spätnou väzbou je možné nastaviť intenzitu spätnej väzby, treba však počítať s tým, že takú silnú určite v bežnom aute nepocítite. Je to celkom dobrá posilňovňa. Ako argument na kúpu by to mohlo zavážiť 😀
Najväčšou výhodou hier oproti realite je fakt, že nepotrebujete vodičák. Keďže odmalička som mal rád autá, bola to jediná príležitosť, ako si zašoférovať. Výhodou hrania je získanie reflexov, učenie sa prechádzať zákruty, pochopenie správania a otáčania áut a taktiež navyknutie si na rôzne fyziky automobilov a ovládania v závislosti od titulu hry – vývojára. Všetky tieto veci napomohli k tomu, že som si autoškolu odjazdil viac menej bez toho, aby som sa potreboval učiť synchronizáciu rúk a nôh a popritom vnímať okolie. Hry trénujú reflex a to je často dôležité. Odporúčam však po intenzívnejšom hraní, pokiaľ máte vodičák, dať si prestávku medzi hraním a sadnutím si do skutočného auta približne pol hodinu. Kvôli bezpečnosti 🙂 Poslednou výhodou hier je to, že ak narazíte alebo vyjdete mimo cestu, nič sa nedeje. Buď idete ďalej alebo hru reštartujete.
Vo všeobecnosti sú arkády určené pre mladšie ročníky, veľmi ma bavili keď som bol mladý. Sú to dynamické hry plné zvratov, vhodné na hranie s kamarátmi cez internet. Naopak simulátory sú skôr individuálne, kde sa snažíte okrem súperov prekonať aj samého seba. A to ma baví už ako dospelého viac.
