Ak ste v rámci Vianočných sviatkov na niečo zabudli, tak je to možno to, že je tu opäť čas kupovania diaľničných elektronických známok. Nerobte však paniku, stará diaľničná známka je platná do do konca januára, nasledujúceho kalendárneho roka;  31.1. 2018. Oproti minulému roku sa nič nezmenilo, ročná diaľničná známka stojí 50€, mesačná 14€ a 10 dňová 10€. Vo všeobecnosti je napísané, že automobily, ktoré vkročia na spoplatnený úsek cesty, musia mať už zakúpenú diaľničnú známku. Čítal som aj články, kde bolo uvádzané, že ak nechtiac vojdete na spoplatnený úsek, pokiaľ zaplatíte ešte v ten deň, pokuta Vám nepríde. Našiel som aj články, ktoré tomuto tvrdeniu odporovali, neviem tak presne kde je pravda. NDS sa vyjadrilo, že pokuta príde aj po zakúpení neskôr. Avšak ako to už na Slovensku býva, prax a teória sa sú od seba vzdialené dosť Ďaleko.

Keď som pri tej praxi, včera som bol natankovať na čerpacej stanici a na to, že išli 2 pokladne a na pumpe nebolo veľa áut, rady pri pokladni aj tak boli. Okrem toho, že sa pár chytrákov predbehlo som pozoroval, prečo to tak dlho trvá. Všimol som si, že pokladníčky niečo nahadzovali do notebooku, reku, asi sa im pokazila tlačiareň na bločky tak ich tlačia z notebooku. Až potom mi dosšlo, že to sa týmto spôsobom predávajú elektronické diaľničné známky. Nieže by som sa niekde ponáhľal, ale čakal som dosť dlho. Pomyslel som si, že zase Slováci nevedia zapnúť internet alebo mobil a kúpiť si známku týmto spôsobom. To sa však musím ospravedlniť všetkým. Bol som zvedavý ako mladý človek, že by som si kúpil známku cez mobilnú aplikáciu eznamka v obchode Google Play (operačný systém Android). Chvíľu som ostal zarazený pretože sa mi zobrazili výsledky vyhľadávaní a nebol som si istý, či práve tá najvrchnejšia aplikácia s 2 hviezdičkami je tá správna. Tu hneď začnem kritikou, pretože na ikone je znázornený znak diaľnice s eurom, ale čo ak aplikácia nie je slovenská – nenesie žiadny slovenský symbol ani nič podobné, čo by ma utvrdilo. Radšej tam ten symbol nedali aby sme si nerobili hanbu v Google Play. Klikol som predsa na ňu, popis bol pekne napísaný, len to hodnotenie mi hneď napovedalo, že opäť na Slovensku niečo nefunguje. Po prečítaní komentov som zistil, že prihlásenie poriadne nefunguje, pri predĺžení známky sa treba opäť registrovať a dokonca Vás to pustí aj s tým istým e-mailom nekonečno veľakrát. Taktiež po zmene mobilu je problém načítať známku atď…

Ak máte iPhone a očakávate, že aplikácia by tam mohla fungovať lepšie, ako to na iOS býva, podobne ako ja, ste na omyle. Hodnotenie je ešte nižšie.

Tak som si povedal, že sa na to vykašlem a radšej si vystojím radu, ako to robili naši rodičia pred desiatkami rokov.

Mnoho z Vás sa v súčasnosti stretlo s pojmami crossover alebo SUV? V tomto článku sa pokúsim vysvetliť rozdiel a určiť automobily, ktoré sú crossoverom a ktoré SUV.

Na začiatok by sme mohli pozrieť, čo tieto názvy znamenajú. Na pomoc som si zobral Cambridge online slovník, aby som zistil, či sú tieto slová už určitým spôsobom štandardizované a čo vlastne znamenajú. Ako prvé som zadal slovo crossover. V slovníku slovo existuje a je vysvetlené ako vozidlo, ktoré má nejaké prvky SUV a niektoré prvky bežného auta. Je to celku všeobecná definícia, ale nahrala mi aby som našiel, čo znamená skratka.  SUV – Sport Utility Vehicle, po slovensky športovo-úžitkové vozidlo má definíciu: veľké auto, ktorého motor dodáva pohon na všetky štyri kolesá. Osobne by som ešte doplnil, že by malo byť výkonné, keďže je to športovo-úžitkové vozidlo.

Čiže pôvodne tak ako som predpokladal, SUV je veľké vozidlo a crossover niečo medzi SUV a bežným automobilom, zväčša hatchbackom. Koncom roka som čítal, že podiel predaných SUV v Európe je niečo cez 30%, teda približne tretina predaných áut je SUV. Problémom však je, že oficiálne delenie medzi veľkosťami SUV resp. crossovermi neexistuje – teda kým z najnižšej triedy sa predá x vozidiel, nižšej strednej y vozidiel… atď., SUV je teda jeden obrovský segment, v ktorom sa nachádza napríklad Seat Arona spolu s Bentley Bentayga. A to ani zďaleka nie sú podobné autá. Je to niečo podobné akoby sa vytvorila trieda sedanov, kde sú započítané predaje Fiatu Tipo sedan a Mercedesu-Benz S triedy. Smerujem k tomu, že si treba dávať pozor na metodiku merania a určenie si presných parametrov segmentov automobilov. Bolo by preto vhodné SUV ako triedu rozdeliť na SUV a crossovery, nehovoriac o pojme, ktorý je stále populárnejší – kompaktné SUV.

Automobilkám, ani automobilovému priemyslu situácia asi nevadí a vďaka takémuto deleniu môžu ľuďom tlačiť SUV ako určitý nový lákavý trend. Poďme si aspoň my spraviť poriadok v pojmoch a zaradení SUV automobilov (všetkých “zdvihnutých” modelov). Podľa slov predajcu v Mercedes-Benz v Žiline, odhaduje, že až polovicu predaných áut tvoria práve SUV, pričom ako vstupný model do triedy SUV je model Mercedes-Benz GLC. V ponuke má aj 6 valcové a dokonca aj 8 valcový motor, takže o športovosti sa dá hovoriť a taktiež je aj dosť veľké. Schválne som vynechal model Mercedes-Benz GLA, ktorý je odvodený od Mercedesu-Benz A triedy, len je postavený na vyššom podvozku. Tu sa naskytuje vhodné delenie – SUV, ktoré majú v ponuke aspoň jeden 6 valcový motor sú SUV. Problémom je, že Volvo už 6 valcové motory nevyrába a tiež ponúka automobily, napríklad Volvo XC90, ktoré je veľkosťou určite SUV. Potom by sme sa mohli odraziť od výkonu, ale to tiež nie je možné, pretože najvýkonnejšie GLA A45 AMG má výkon 381 koní a 6 valcové GLC 367 koní. Taktiež najvýkonnejšia motorizácia Volva XC90 je 320 koní. Charakteristika SUV bude asi náročnejšia. Dala by sa charakterizovať ako auto, postavené na vlastnej platforme, ktorého najvýkonnejší motor má výkon aspoň 300 koní a najmenej výkonný aspoň 150 koní a má v ponuke pohon všetkých 4 kolies. Charakteristika kompaktného SUV by mohla byť rovnaká, len s nižším spektrom výkonu. Najnižšie by sa nachádzali crossovery, ktoré nemajú v ponuke pohon všetkých 4 kolies.

Mojím záverečným stanoviskom teda je, aby sa jasne určilo, čo je to SUV, podľa charakteristiky, ktorú som napísal vyššie, pričom vyčleniť pre kompaktné SUV a crossovery zvlášť segmenty, alebo ich zlúčiť s tými aktuálnymi. Najmä pri crossoveroch by to nebolo až tak náročné – napríklad už spomenutá Arona by patrila do nižšej triedy ako Ibiza a GLA by patrilo do spoločnej triedy s Mercedesom-Benz A triedy.

Na úvod sa pokúsim priblížiť súčasnú scénu automobilový hier druhy a aktuálne tituly na rôznych platformách, neskôr sa dostanem k samotnému porovnaniu. Tým, že existuje veľa vývojových štúdií, ktoré vyvíjajú hry, líši sa aj prístup k hre jednotlivých vývojárov. Každá vývojárska spoločnosť má vlastný takzvaný engine. Je to akoby jazyk, v ktorom sa programuje samotná hra – dizajn, ale najmä najdôležitejšia fyzika auta. V súčasnosti sa používajú rôzne snímače pri vývoji hier, aby bola zabezpečená, čo najväčšia relistickosť hier – napríklad FIFA sa vyvíja takým spôsobom, že profesionálny hráči majú na sebe obleky pokryté rôznymi senzormi, ktoré zachytávajú dáta o pohybe. Tieto dáta sa následne spracovávajú a programujú do samotnej hry. V prípade závodných hier je to jednoduchšie a zároveň aj zložitejšie. Netreba toľko senzorov, stačí v podstate zmerať iba preťaženie. Problém nastáva, keď sa auto dostane v hre do kritickej situácie a má sa prevrátiť. Mnoho závodných hier si nevie poradiť práve s týmto – prevrátiť každé auto by bolo asi finančne náročné, preto o to pilnejšie so zložitejšími algoritmami musia pracovať aby fyzika auta bola aspoň blízka realite. A tu práve nastáva problém. Každá automobilová hra má odlišnú fyziku. To znamená, že auto v každej hre reaguje odlišne. Pomaly sa teda dostávam k základnému deleniu automobilových hier. Existujú v podstate 2 druhy: arkádové závodné hry a simulátory. Arkádovou hrou je napríklad séria Need For Speed, kde rozbíjate policajtov hlava nehlava. Taktiež série The Crew a Forza Horizon môžem označiť za arkádové. Na opačnej strane sú teda simulátory, kde je fyzika auta ladená podľa skutočného reálneho modelu. Mne osobne sa veľmi páči hra Assetto Corsa, ktorá má podporu volantov. Trate sú vyvinuté tiež podľa skutočného vzoru a teda pokiaľ by ste išli na tom istom aute v skutočnosti aj v realite, mali by ste dosiahnuť rovnaký čas. Medzi simulátory môžem ešte zaradiť sériu Dirt, Project Cars, čiastočne aj Forzu Motorsport a Gran Turismo. Väčšina autových hier je dostupná na všetkých platformách – PC, XBOX, Playstation 4, niektoré iba na konkrétnych platformách – Forza (PC Windows 10, XBOX), Gran Turismo (Playstation 4).

Vzhľadom na tieto 2 veľké skupiny hier, odporúčam aj zvoliť odlišný spôsob ovládania. Kým arkádové hry majú väčšinou otvorený svet, simulátory majú väčšinou už spomenuté trate. Fyzika je v nich prepracovaná natoľko, že kým pri arkádovej hre čím viac zatočíte na klávesnici alebo gamepade, tým viac zatočíte aj v hre. Naopak, pri simulátore pri veľkom zatočení na gamepade sa dostanete buď do šmyku, alebo sa auto stane takmer úplne nedotáčavé. Moje odporučenie teda je, simulátory hrať na volante a arkády hrať na gamepade. Klávesnica má nevýhodu, že vždy pri stlačení klávesy je impulz vždy maximálny; teda zatáčate, akcelerujete a brzdíte vždy naplno. V prípade gamepadu sa intenzita dá regulovať, no vcelku ťažko. Prečo je gamepad vhodný pre arkádové hry? Pretože gamepad má rýchlu odozvu a je jednoduchšie ovládať dvoma rukami všetky funkcie auta, než v prípade volantu zosynchronizovať pohyby rúk a nôh. V arkádových hrách ide skôr o jednoduchosť ovládania. Čím viac asistentov máte zapnutých, tým je hranie jednoduchšie (väčšinou). Pri simulátoroch je to opačne. Práve vďaka volantu a pedálom viete veľmi presne a citlivo dávkovať akceleráciu a aj vytočenie kolies pre čo najrýchlejšie výjazdy z apexu. V simulátoroch si viete zapnúť aj také detaily, ako je stav paliva, opotrebenie pneumatík, možné poruchy a deformácie karosérie, ktoré sa prejavia pri ovládaní auta. Najvýraznejším pokrokom je dynamické počasie a dynamický priebeh dňa, kedy sa v hre dostanete plynule napríklad zo slnečného dňa do zasneženej noci.

Aj volanty sa delia na 3 základné druhy: 1) základné s mechanickou spätnou väzbou so stálym odporom bez závislosti fyziky v hre, 2) pokročilejšie s elektronickou flexibilnou a aktívnou spätnou väzbou so sekvenčným radením, 3) to isté ako v druhom prípade + možnosť manuálneho riadenia cez manuálnu prevodovku a spojku. Po odjazdených desaťtisicov míľ a kilometrov v rôznych závodných hrách je najlepší druhý typ volantu. Ceny sa pohybujú od 150€ a vyššie. Zatiaľ najdlhšie mi vydržal základný volant od Logitechu, najmenej Genius volanty, ktoré sa pokazili po 4 hodinách hrania. Ceny strednej triedy volantov sa môžu byť na slovenské pomery pridrahé, ale ak radi šoférujete a chcete si vyskúšať autá, ktoré asi nikdy nebudete šoférovať, určite sa to oplatí. Pri volantoch s elektrickou spätnou väzbou je možné nastaviť intenzitu spätnej väzby, treba však počítať s tým, že takú silnú určite v bežnom aute nepocítite. Je to celkom dobrá posilňovňa. Ako argument na kúpu by to mohlo zavážiť 😀

Najväčšou výhodou hier oproti realite je fakt, že nepotrebujete vodičák. Keďže odmalička som mal rád autá, bola to jediná príležitosť, ako si zašoférovať. Výhodou hrania je získanie reflexov, učenie sa prechádzať zákruty, pochopenie správania a otáčania áut a taktiež navyknutie si na rôzne fyziky automobilov a ovládania v závislosti od titulu hry – vývojára. Všetky tieto veci napomohli k tomu, že som si autoškolu odjazdil viac menej bez toho, aby som sa potreboval učiť synchronizáciu rúk a nôh a popritom vnímať okolie. Hry trénujú reflex a to je často dôležité. Odporúčam však po intenzívnejšom hraní, pokiaľ máte vodičák, dať si prestávku medzi hraním a sadnutím si do skutočného auta približne pol hodinu. Kvôli bezpečnosti 🙂 Poslednou výhodou hier je to, že ak narazíte alebo vyjdete mimo cestu, nič sa nedeje. Buď idete ďalej alebo hru reštartujete.

Vo všeobecnosti sú arkády určené pre mladšie ročníky, veľmi ma bavili keď som bol mladý. Sú to dynamické hry plné zvratov, vhodné na hranie s kamarátmi cez internet. Naopak simulátory sú skôr individuálne, kde sa snažíte okrem súperov prekonať aj samého seba. A to ma baví už ako dospelého viac.