Fiat Tipo 1,4 T-Jet: Nástup revolučnej legendy?

Pokiaľ patríte k starším ročníkom, určite si pamätáte Fiat Tipo. Auto, ktoré bolo aj ocenené titulom Európske auto roka v roku 1989. Medzi zaujímavosti automobilu patrila napríklad digitálna prístrojová doska. Po vyše neuveriteľných 20 rokoch tak prišla nová generácia, ktorá sa vyrába v 3 karosárskych verziách: Sedan, hatchback a kombi. Produkcia je situovaná v Turecku a narozdiel od predchodcu sa snaží byť skôr cenovo dostupná, než revolučná. Síce súčasné Tipo titul Európske auto roka nezískalo, získalo však ocenenie AUTOBEST pre rok 2016, za najlepší pomer ceny a pridanej hodnoty. Chcel som sa teda pozrieť na to, akú pridanú hodnotu ponúka aktuálny Fiat Tipo.

Na vyskúšanie som si vybral model s 1,4 litrovým prepĺňaným motorom s výkonom 120 koní v karosárskej verzii hatchback. Chcel sme vyskúšať primárne preplňovaný motor, nakoľko s atmosférickou 1,4 16v mám bohaté skúsenosti a chcel som pocítiť, aký je medzi nimi rozdiel. Bohužiaľ táto motorizácia nebola v tom čase dostupná vo verzii kombi, na ktorú som bol zvedavý tiež. Testovaný model bol v strednej výbave Plus, ktorá obsahuje diaľkové ovládanie centrálneho uzamykania, manuálnu klimatizáciu, spätné zrkadlá s vyhrievaním, volant a riadiacu páku v koži, bočné airbagy, inforainment UConnect s 5 palcovým displejom, hands-free s ovládaním na volante, USB, AUX, 6 reproduktorov, štart/stop systém (trvalo vypínateľný) a LED denné svietenie. Tento model mal aj príplatkovú výbavu – metalickú farbu, predné hmlové svetlá s prisvetlovaním do zákrut, tempomat, vyhrievané predné sedadlá, plnohodnotné rezervné koleso, zadné parkovacie senzory a balík Biznis Plus (lakťová a bedrová opierka).

Fiat Tipo bolo vyvíjané v Turecku, kde sa aj v súčasnosti vyrába. Primárne karoséria sedan je navrhnutá pre dopyt po sedanoch v južnej Európe, blízkom východe prípadne Afrike. Pre Európu sú skôr určené karosárske verzie hatchback a kombi. Fiat Tipo patrí  do nižšej strednej triedy, nahrádza tak medzeru po Fiate Bravo a konkuruje najmä modelom akými sú Hyundai i30, Kia Cee’d, Opel Astra a ďalšie.

Po dizajnovej stránke je Fiat Tipo príjemné, nie je ani veľmi extravagantné, ale zároveň príjemné na pohľad. Verzie hatchback a kombi majú vo vyšších výbavových verziách aj LED denné svietenie integrované v hlavných svetlách. Predný gril neobsahuje pozdĺžne alebo priečne žiabrovanie ako väčšina konkurentov, ale efektné akoby chrómové pásiky.

Zadná časť pôsobí tiež dizajnovo príjemne a originálne, nie je tam nič čo by mi vadilo z vizuálnej alebo funkčnej stránky. Auto celkovo pôsobí primerane na svoju triedu, nie je príliš ani veľké ani malé.

To čo sa mi skutočne páčilo, je to, že spínač na otváranie kufra je gumový a navyše je zdrsnený a tak aj keď je auto skutočne špinavé, nieje najmenší problém tlačidlo nahmatať. Tiež sa mi páči, že tlačidlo má jasné stlačenie, vždy teda viete že ste ho stlačili, čo som na modely 500L nie vždy mal.

Keď sa bavíme už o veku batožinového priestoru, poďme sa pozrieť rovno do kufra. Objem kufra je 420 litrov, nenachádzajú sa to žiadne simply clever riešenia ani úchyty. Podlaha batožinového priestoru pôsobí krehkko, na druhej strane je podopretá vyvýšeninou z rezervy, takže určite 2 vrecká cementu kufor zvládne bez problémov. Do kufra je možnosť aj prikúpenia gumovej vaničky, ak by ste chceli prepravovať mokrý alebo špinavý náklad. Nakladacia hrana by mohla byť aj nižšia, ale nie je to nič hrozné. Kufor má bohužiaľ širokú nakladaciu hranu, ale kufor má praktický použiteľný tvar a aj široký vstup.

Poďme sa teda presunúť na zadné sedadlá. Ešte predtým však chcem upozorniť špeciálne na kľučky, ktoré Fiat používa. Nie sú to typické kľučky, kedy potiahnutím k sebe sa dvere otvoria. Z vnútornej strany kľučky sa nachádza akoby poistka, resp. mechanický diel, ktorý sa potiahnutím kľučky tiež posunie ešte predtým, než dôjde k otvoreniu dverí. Teda ak by ste chceli kľučku otvoriť zboku, nepodarí sa to. Chválim, že kľučky sa nachádzajú vysoko, pretože pri niektorých autách sa mi stáva, že sa vždy musím prihrbiť, aby som aj ja so svojou priemernou výškou dokázal dočiahnuť na kľučku dverí.

Vstup na zadné sedadlá je pohodlný a čo sa mi páči z pohľadu na všetkých Fiatoch z pohľadu sedenia je to, že vždy sú sedáky sedadiel len mierne naklonené dozadu. Vďaka tomu nemáte pocit, že sedíte v koryte, pretože najmä v nemeckej konkurencii mám vždy pocit, že si mám nohy vyložiť na plecia cestujúcich sediacich vpredu. Miesta vzadu na kolená, na hlavu a aj na šírku je dostatok, pri mojej výške 178 centimetrov. predne sedadlá nie sú zozadu chránené žiadnym tvrdím plastom, čo oceňujem, takže aj keby nastala situácia, že v druhej rade sedadiel sedí vyššia osoba, kolená sa môžu bez problémov dotýkať predných sedadiel. Na druhej strane, ak budete mať vzadu deti najmä v autosedačkách, čistenie okopaných sedadiel bude náročnejšie, riešil by som to dodatočnými poťahmi na sedadlá. Taktiež kopanie bude aj viac cítiť. Sedadlá vzadu sú aj príjemne tvarované, takže pasažieri vzadu sa nebudú výhradne zapierať o seba navzájom.

Napriek tomu, že Tipo sa snaží byť viac low-costovým automobilom než extra prémiovým, páči sa mi, že ostali zachované klasické prvky, akými sú napríklad držiaky na prichytenie sa nad hlavami spolujazdcov, čo už tiež v dnešnej dobe nie je obvyklou záležitosťou. Držiaky majú aj háčiky na zavesenie kabátu alebo saka. Nešetrilo sa ani na osvetlení, pasažieri vzadu majú svoje vlastné svetlo a aj elektrické sťahovanie zadných okien.

Po nasadnutí dobredu potešia stredne tvrdé sedadlá s primeraným bočným vedením. Našťastie Fiat už používa sedadlá s bočným vedením, nakoľko vo Fiate 500L alebo aj Grande Punte sa bolo treba poriadne držať volantu, aby ste náhodou nevypadli z auta, najmä útlejšie postavy, ako ja s tým mali problém. Sedaldo šoféra je posuvné výškovo aj pozdĺžne. Na pozdĺžne posúvanie je pod sedadlom kovová dlhá kovová tyčka naprieč sedadlom zľava doprava, takže ak ste ľavák aj pravák sedadlo si pohodlne posuniete.

Po nasadnutí sa pred vodičom objaví primerane veľký aj hrubý 3 ramenný kožený volant, ktorý prevzal svoj vzor ovládania z Chrysleru a Jeepu. Na prednej strane volantu by ste hľadali ovládanie hlasitosti rádia márne, nachádza sa na ramenách volantu zozadu. Na pravej strane sa reguluje hlasitosť a na ľavej strane rádiové stanice. Tieto tlačidlá sa dajú ľahko nahmatať a ak by si z Vás robil kvôli tomu srandu, ľahko ho odbijete tým, že to tak má aj Ferrari. Áno, čítate správne. Môžete sa pochváliť tým, že máte v Tipe niečo z Ferrari 🙂 Z prednej strany volantu sa napravo ovláda tempomat a na ľavej strane palubný počítač a hands-free. Tlačidlá dobre reagujú, nenachádzajú sa tu žiadne otočné ani dotykové tlačidlá, sú ploché, takže ich nechcené stlačenie počas jazdy hodnotím ako nemožné. Na ľavej strane palubnej dosky sa zapínajú napríklad hmlovky. Páčky na ovládanie svetiel a stieračov sú logikou aj tvarom podobné ako vo všetkých modeloch Fiatu. Stred palubnej dosky tvorí infotainment v strednej úrovni (5 palcov) výduchy klimatizácie a pod nimi ovládače manuálnej klimatizácie. Od predajcu viem, že zákazníci hovoria, že ovládače pôsobia lacno, ja ten pocit nemám, pretože nevykazujú vôľu, majú dostatočný odpor a ich pogumovanie práveže hodnotím kladne, pretože sa dajú pevne chytiť aj keď máte spotené alebo naopak zamrznuté ruky. V stredovom tunely sa nachádza priehradka, kde sa nachádza vstup na USB, AUX a 12V zásuvku. Pod tým sa nachádza riadiaca páka, ku ktorej sa dostanem neskôr, klasická mechanická ručná brzda a primerane veľká lakťová opierka. Na palubnej doske sa nachádzajú mäkčené plasty, ktoré nanešťastie pôsobia na môj vkus až gumovo. Plasty na dverách sú veľmi tvrdé, a ich vzor je, ako to opísať, zvláštny, možno príliš vzorovaný a určite si nájde svojich odporcov. Taktiež som si nie istý čalúnením na dverách. Aj z iných súčasných modelov viem, že sa ňom veľmi zachytáva ľudský epitel – jednoducho je vidieť, že sa tam človek opieral rukou a vyčistiť to je extrémne náročné.  Preto odporúčam pri výbere Tipa obzrieť a vyskúšať práve tieto veci. Infotainment je používateľsky prateľský, jednoduchý na ovládanie, reaguje rýchlo. Nastavenie hlasitosti je prostredníctvom klasického kolieska. Pod displejom sa nachádzajú skratky na prechod medzi funkciami. Na infotainmente sa dajú zobraziť aj súčasné informácie o spotrebe a prejdených kilometroch. Spárovanie mobilu prebieha jednoducho a netreba ho párovať zakaždým keď naštartujete auto. Pokiaľ máte na mobile Bluetooth stále zapnutý, pri naštartovaní sa mobil s infotainmentom spárujú automaticky. Trvá to približne 10 sekúnd. Ak by sa zdal byť niekomu infotainment malý, dá sa priplatiť za väčší, 7 palcový. Myslím si však, že bežnému používateľovi stačí, stačí aj mne ako mladému človeku, telefonovať sa dá, pesničky z YouTube a iných zdrojov sa cez Bluetooth prehrávať dajú, som spokojný. Navyše, 6 reproduktorov je počuť, na pomery, že sú základné hrajú prekvapujúco dobre. Na druhej strane, talianske auto musí mať hlasnú aparatúru a ešte hlasnejší klaksón 🙂 Samotné budíky sú pekne čitateľné a chválim aj stredový displej medzi nimi, má na danú triedu veľmi dobrú grafiku a čitateľnosť. Naopak, analógové ukazovatele teploty chladiacej kvapaliny a benzínu by ste tu hľadali márne – nahradili ich paličky. Podobne ako to má napríklad aj súčasná Opel Corsa. Výhľad z auta je priemerný, vpredu do bokov je dobrý, chválim väčšie spätné zrkadlá, výhľad dozadu je menší, určite odporúčam parkovacie senzory. Priehradka pred spolujazdcom je veľká.

Poďme ale konečne šoférovať. Ako som spomínal na test máme turbínový 1,4 litra benzínový štvorvalec, ktorý sa vyrába viac než 10 rokov. Trúfam si teda povedať, že kupujete už “vychytaný” motor a žiadny maloobjemový trojvalec. Auto malo najazdené niečo cez 1 000 kilometrov, takže hodnotiť spotrebu je zbytočné. V zimnej premávke v meste so surovým motorom je spotreba tesne nad 8 litrov, priemerná je približne na úrovni 7,5 metra. Opäť so skúseností viem, že atmosférická verzia – 1,4 16v dostupná tiež aj v Tipe, bola na začiatku o približne 0,8 litra menej smädná. Prvé ustálenie spotreby sa objaví niekde okolo 8 000 kilometrov a potom dokonca ešte aj pri 60 000 kilometrov. Znie to čudne, ale je to tak. A keď som už pri palive. Tipo má štandardne easy fuel, čo znamená, že k natankovaniu stačí vyklopiť dvierka nádrže a natankovať. Žiadne zámky ani iné uzatvárania.

Prvé čo ma pri jazde skutočne zaujalo je chod riadiacej páky. Dráhy sú krátke, je vcelku presná a mäkká, ale nie gumová. Radiť na Tipe sa Vám bude s ľahkosťou a aj potešením. A potešil ma aj tvar riadiacej páky. Je tam pravidelná gula, potiahnutá kožou, ktorá padne do ruky ako uliata. Je pravda, že ruky mám malé, ale nikde ma žiadny zvláštny tvar netlačil a vrátiť sa pravou rukou späť na volant sa mi nie vždy chcelo. Naopak, riadenie je dosť gumové a spätná väzba sa objaví len pri veľkých nerovnostiach a o to viac prekvapí. Totiž po čase si na riadenie zvyknete a nemáte pocit, že treba volant nejak pevne držať, ak však príde veľká nerovnosť, do volantu sa prenesie a vyskúša Vašu pozornosť. Myslím si, že mali nechať riadenie buď takmer úplne odizolované, ako to malo Grande Punto, alebo mali popracovať na spätnej väzbe. Tento kompromis sa mi nepáči. Ovládanie pedálov je v poriadku, ale tiež som našiel pár zaujímavostí. Na spojke je cítiť záber, odpor dáva primeraný svojej triede, možno na môj vkus je mierne gumová. Brzdy sú perfektne dávkovatelné, ale chýba mi pri krízovom brzdení väčšia intenzita, ako pri predchádzajúcich modeloch. Na druhej strane, nie sú konečne príliš citlivé, akoby ste sedeli v závodnom špeciály. Čo sa týka motoru, tých 120 koní je v porovnaní s atmosférickým bratom naozaj cítiť. Prevodovka je 6 stupňová a nie je príliš nakrátko sprevodovaná. Motor je dobre odizolovaný, znesie aj nižšie otáčky, ale v nich nemá výkon. Točivý moment je pocitovo cítiť presne od 2500 otáčok ako udáva výrobca, pričom jeho veľkosť je 215 Nm. Maximálna rýchlosť je 200 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 9,6 sekúnd, čo som neskúšal. Motor má určitú turbodieru, ale nie výrazne veľkú. V rozpätí od 2000 do 2500 otáčok/min má motor celkom prekvapivo hutný zvuk čo sa mi páčilo najmä pri zrýchľovaní. Tiež oceňujem, že maximálny točivý moment je položený vyššie než u konkurencie, čiže ak chcete ísť bez väčšej pomoci turba, hlavne na spotrebu alebo pri studenom motore, dá sa to práve v rozpätí 2000 až 2500 otáčok za minútu. Podvozok je naladený na stredne tuho, väčšie nerovnosti je cítiť, ale Tipo ich odfiltruje diskrétne potichu.

Zaslúži si Tipo ocenenie Autobest? Určite áno, bolo by to aj šoférske auto, nebyť gumového riadenia. Tipo ponúka dobrý pomer cena/kvalita, avšak by si mal dať Fiat pozor na konkurenciu, najmä Hyundai a Kiu. Tiež ponúkajú veľmi solídne autá, za dobrú cenu, síce možno menej šoférske a viac smädné, ale s dobrou výbavou. Testovaný model bez príplatkov stojí 15 700€ a s príplatkovou výbavou 16 930€, čo je už dosť veľa. Tento konkrétny predvádzací  model predajca ponúka za 14 120 €, čo je veľmi dobrá cena. Ak by som si teda kupoval Tipo, určite by som kúpil skôr predvádzačku. Mne osobne v tejto výbave chýbali hliníkové disky. Výrazná je aj absencia bezpečnostných elektronických asistentov, čo mne osobne nevadí. Auto považujem za vhodné pre mladé rodiny aj skôr staršie páry.

Týmto sa chcem veľmi poďakovať autorizovanému predajcovi Fiat a Fiat Professional, spoločnosti BB RENT v Banskej Bystrici.